Čo je to Patina

Patinu by sme mohli definovať ako dizajnovo príjemné, oku lahodiace prirodzené opotrebovanie povrchu (jednoduchšie povedané „ošúchanie“) – primárne na nábytku. Prirodzená patina vzniká samovoľne postupom času, hlavne na najviac namáhaných miestach. Postupom času pôvodný náter väčšinou nevydrží menej šetrné zaobchádzanie (napr. noha stola do ktorej vytrvalo naráža pri zasúvaní stolička, alebo operadlo stoličky, ktoré chytíme denne aj 20 krát do ruky prípadne roh stola okolo ktorého sa „obtrieme“ tiež niekoľkokrát za deň).

Alebo sa náter postupným používaním nerovnomerne zašpiní do tmavohneda až čierna. Patina ale vzniká aj na obyčajnom surovom dreve ak na neho pôsobia vonkajšie vplyvy ako dážď, slnko (hlavne UV žiarenie) alebo len čas :). Drevo chytí taký jemne sivastý nádych. Takáto patina je väčšinou príjemná na pohľad a dodáva kúsku špecifický výraz a pocit autenticity. Pokiaľ máte doma kúsok, ktorý je skutočne starý a teší sa peknej patine, tak ho len trošku umyte, prípadne zafixujte priesvitným voskom alebo lakom a nechajte tak.

Aby sme nemuseli čakať, kým zub času urobí svoje, existujú rôzne techniky, ktorými si môžeme patinu vyrobiť aj sami. Rýchlo a bez nejakej väčšej námahy. Umelo vytvorenou patinou môžeme dodať autentický vzhľad aj modernejším a novším kúskom nábytku, navyše si môžeme zvoliť typ patiny a jej farebnú kombináciu.

Akú techniku použiť?

Patina dvoch farieb

Pri tejto technike si môžeme zvoliť kombináciu dvoch alebo aj viacerých farieb. Odtieňu, ktorý bude na vrchu hovoríme dominantná farba (na fotke modrá, odtieň Greek Blue), spodnej farbe doplnková farba (na fotke presvitajú odtiene Primer Red, Barcelona Orange a odtieň Napoleonic Blue). Ako spodná farba môže poslúžiť aj pôvodný náter nábytku, alebo aj surové drevo.

Patina s použitím tónovacích voskov

Tmavohnedý vosk (Dark Soft Wax) dodá náteru nádych starého zájdenia do tmavohneda a používame ho na vytvorenie klasickej „vidieckej“ patiny. Použitím čierneho vosku (Black Soft Wax) dosiahneme skôr efekt industriálnej patiny. Aby vynikol biely vosk, je vhodné ho použiť skôr na tmavšie odtiene farby. Každý z týchto voskov vyplní všetky nerovnosti (ťahy štetca, praskliny, vnútorné hrany) a tým ich veľmi zaujímavo zvýrazní.

Patina suchým štetcom

Táto technika sa používa na „vytiahnutie“ (zvýraznenie) malých detailov použitím komplementárnych alebo kontrasných odtieňov úplne na záver, keď je už celý kúsok namaľovaný. Môžeme pracovať pred voskovaním alebo po voskovaní. Ak pracujeme na už zavoskovanom povrchu, môžeme v prípade nespokojnosti náter zotrieť vlhkou utierkou. Takže sa ľahko vieme „vrátiť späť“. Ak maľujeme na nezavoskovaný povrch, farby sa to seba vpijú a už sa nedajú zotrieť.

Patina použitím techniky „wash“

Pri tejto technike si pomáhame hubkou alebo handrou namočenou vo vode. Túto techniku s obľubou používame na maľovanie stien alebo na maľovanie surového dreva. Vytvára veľmi vďačný povrch na ktorom zaniknú nedokonalosti a ktorý je veľmi dobre udržiavateľný, pretože dokáže schovať aj nejaké to zašpinenie.

Krakelovanie a rozpraskaný náter

Kraky (praskliny) môžeme vytvoriť dvoma základanými spôsobmi. Pomocou použitia špeciálneho prípravku – Krakelovacieho laku.

Krakelovač „netrhá“ priamo natretú farbu, vytvorí iba mikrotrhliny vo svojej vrstve. Tieto trhliny sa stanú viditeľnými až po aplikácii tónovacieho vosku.

Druhý spôsob spočíva v nanesení veľmi hrubej vrstvy farby, ktorá pri prudkom vysušení popraská.

 

Vytvorenie textúry alebo plastického efektu

Pri tejto technike vytvárame plastický priestorový efekt použitím „nejakej veci“ napr. listu, pokrčeného papiera, listu, prstov, ktoré sa otlačia to hrubšej vrstvy čerstej farby. Následne reliéf zvýrazníme použitím voskov.

No a aby toho nebolo málo, môžete všetky tieto techniky navzájom ľubovoľne kombinovať a vytvoriť tak neopakovateľné originálne povrchy.

Všetky tieto techniky sa môžete naučiť aj na niektorom z našich workshopov🙂

(prečítané 1213 krát)

5.00 avg. rating (99% score) - 9 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*

code